Misia pokračuje

Humenčan Peter Prokopčák ďalej poctivo zbiera skúsenosti na zahraničných tratiach. Po rakúskom Rechbergu prišli na rad rešpektované preteky v Ústí nad Orlicí a Šternberku. A ani teraz pretekár tímu PD Performante neodchádzal naprázdno. 

Založiť tím nie je ťažké. Zvládnuť však všetky operačné procesy a finančné náklady je už oveľa náročnejšie. Neraz je to vážny boj, ktorý vyžaduje veľké srdce a odhodlanie popasovať sa so všetkými nástrahami. Ani to však nestačí, ak chce človek v silnej konkurencii ostatných pretekárov naozaj uspieť. Postupne krok za krokom treba poctivo zbierať skúsenosti, ktoré sa zúročia až časom. Automobilizmom správne zapálený 35-ročný Humenčan si toto všetko dobre uvedomuje a v aktuálnej sezóne s pokorou spoznáva nové trate. Jeho misia tentoraz pokračovala za riekou Morava, kde pretekár tímu PD Performante odjazdil veľmi dôležité a rešpektované preteky v Ústí nad Orlicí a Ecce Homo v Šternberku. 

„Od života som sa naučil, že ak chce byť človek šťastný, tak musí ísť za svojim snom. Vyjasniť si, čo chce a nikdy sa nevzdávať,“ vraví Peter Prokopčák. „Pretekanie ma baví a chcem si ho užívať. Pred sezónou som si preto povedal, kam by som sa chcel za niekoľko sezón dostať a vytýčil som si postupné ciele, ktoré sa pokúšam naplniť. Základným cieľom aktuálnej sezóny je zbierať cenné skúsenosti. Absolvovať, pokiaľ to bude možné, všetky preteky v slovenskom kalendári pretekov automobilov do vrchu. Postupne spoznať všetky trate a čo najviac sa naučiť. Samozrejme, že sa vždy snažím zajazdiť čo najlepšie, no nechcem zbytočne na seba vytvárať tlak a mať veľké očakávania. Všetko má svoj čas.“

V rámci Medzinárodných majstrovstiev Slovenska sa v sezóne 2023 dostali do kalendára veľmi zaujímavé zahraničné podniky, ktorých absolvovanie prináša mladému pretekárovi neoceniteľné skúsenosti.

 „Rechberg bol mojim prvým zahraničným štartom a na ten sa nezabúda. Preteky Ústecká 21-ka, či ešte slávnejšie Ecce Homo majú však v našich končinách rovnaký cveng ako Rechberg a som nesmierne šťastný, že som mohol štartovať aj tam,“ úprimne sa vyznáva pretekár s vozidlom Honda Civic Type-R, ktoré je zaradené v triede 5. „Na obidvoch českých podujatiach sa zišlo veľké množstvo pretekárov. Dokonca na Ecce Homo v Šternberku, ktoré sa jazdili ako súčasť Majstrovstiev Európy, ich bolo takmer dvesto! Jazdiť na rovnakej trati s tými najväčšími hviezdami európskych kopcov je fantastické. Okukoval som ako to robia oni, debatoval, učil sa.“

Preteky u našich západných susedov sa jazdili v tesnom slede za sebou a pre Humenčana to bolo mimoriadne náročné na logistiku a celkovú prípravu.

 „Popritom som musel stíhať aj pracovné i súkromné povinnosti. Bolo to náročné, ale zvládol som to,“ pokračuje Peter, ktorý dokázal v obidvoch náročných pretekoch dôjsť do cieľa a dokonca sa umiestniť vo svojej triede na pódiu. „Trať v Ústí nad Orlicí je úzka a kľukatá. Patrí rozhodne medzi tie náročnejšie, no zároveň sa jazdí v nádhernom prostredí. Veľmi sa mi páčila. Po obidva súťažné dni som skončil v triede na druhom mieste a v absolútnom poradí na ôsmom mieste. To sú veľmi pekné body do národného šampionátu, čo ma povzbudilo pred štartom na slávnej Ecce Homo v Šternberku.“

Trať na Morave má však trochu odlišnejší charakter, ako tá pardubická U21-ka. Je širšia, rýchlejšia a plynulejšie. 

„Z každej zákruty tu cítiť veľkú tradíciu. Je to najväčšie kopcové podujatie v Čechách a atmosféra bola úžasná. Výborná trať dáva viac šancí výkonnejším autám, ale pre mňa bolo dôležité naučiť sa ju a „spriateliť sa s ňou“. Najprv som si ju prešiel civilným autom a od sobotňajších tréningov som sa postupne zrýchľoval. V nedeľu sa mi v ostrých jazdách podarilo vyjazdiť tretie miesto v triede v rámci MMSR, čo ma potešilo. Veď v obidvoch náročných pretekoch sa mi podarilo dôjsť do cieľa zobrať body v triede,“ vraví pretekár humenského tímu PD Performante, ktorého nasadenie celým srdcom sa ukázalo až doma. „Pri kontrole vozidla som zistil, že mám poškodenú spojku a v prevodovke dieru. Čaká ma teda ďalšia náročná oprava, no verím, že to do ďalších pretekov stihnem a budem môcť pokračovať podľa plánu v absolvovaní celého slovenského kopcového kalendára.“

Ľuboš Kašický